Únor 2010

Cesto

27. února 2010 v 19:39 | Ireth |  Učitelia, predmety, rozvrh
Servus, ľudia! Prichádzam s novým článkom. Tentokrát je to pán profesor Cesto.

Dobrý deň! Máme sa?
Celkom dobre. Hoci žiaci si z môjho mena robia srandu. Čo je na ňom smiešne? Cesto. To nie je smiešne. Ja som mal spolužiaka, ktorý sa volal Juan. Tak čo je smiešnejšie? Cesto alebo Juan?
Určite Juan. A ako sa Vám učí?
Ale tak v rámci možností dobre. Zatiaľ sa nám palacinky pripálili len 38-krát, haruľa 39-krát a bedminton sa hral na hodine len u druhákov. Našťastie. Ale dochádzajú nám panvice.
To z toho bedmintonu?
Áno. Druháci hrávajú aktívne. Ups! Teraz bude hrať bedminton celá škola! ZAkazujem! Počujete? Zakazujem hrať bedminton na hodine kulinárstva! Síce to druháci neuposlúchnu a budú ho hrávať...
A stalo sa Vám ešte zaujímavé okrem tohto?
Nie, našťastie. Myslím, že bedminton si zahrám aj ja. Zišiel by sa mi nejaký rekreačný šport, pri ktorom by som sa uvoľnil. Ale nie som si istý, či bedminton s palacinkármi a palacinkami na hodine kulinárstva je to pravé orechové.

Nezdá sa vám, že sa tie rozhovory nejako skracujú? Možno je to preto, že píšem veľkým písmom. Ups! Nie! Ja si tie rozhovory nevymýšľam! Toto povedali naši profesori, to nie je výplod mojej fantázie!
Ireth

Prúser u Saurona 2

20. února 2010 v 20:36 | Ireth |  Fiktívny zápisník - Ireth
2. časť
Sauron ma ťahal chodbami, ktoré som nikdy nevidela a zrazu sme stáli pred Elrondom, ktorý sa ma opýtal: "Prečo si tam kradla?"
"Nekradla som!" bránila som sa.
"Ale nehovor! Tak ty bežne chodíš na návštevu do cudzej pracovne?" pýtal sa ďalej.
"Nie!" Bránila som sa ďalej.
"Ale čo. Tak čo si tam robila?"
"Dostala som sa tam náhodou."
"Náhodou?"
"Áno. Bola som v knižnici v druháckom oddelení. Tam som si všimla knihu s názvom Zrodenie Eä, autor Aulë. Chcela som si ju prezrieť, tak som ju vzala z poličky, no bolá úplne prázdna. Tak som ju chcela vrátiť, no polička tam už nebola. Na jej mieste bola chodba. Tak som do nej vošla. Tá chodba dlhá a tmavá. Na konci chodby boli dvere a keď som ich otvorila, ocitla som sa v profesorovej kancelárii. A zvyšok už poznáte." Vysvetľovala som.
"Tak si to poďme overiť. Vy choďte prezrieť svoju kanceláriu a my pôjdeme do knižnici. Kade si to vliezla do pracovne?" spýtal sa ma Elrond.
"Cez obraz, na ktorom ste Vy, Saruman, Gandalf a Radagast, ako kývate Valarom, vrátane Melkora." Odpovedala som.
"Sauron." Povedal Elrond s úškrnom.
"Tak poďme," Povedal Sauron a trochu zahanbený odišiel.
"Vieš," zašepkal mi Elrond do ucha, "keď som bol v tvojom veku, tiež som tú chodbu našiel, ale mne nikto neuveril. No teraz som našiel niekoho, s kým sa o tom dá porozprávať. Radšej už bežme, lebo to nedopadne dobre." Povedal Elrond a rozbehol sa do knižnice. Ja som sa pustila za ním, no keďže má Elrond už niekoľko tisícok rokov, bez problémov som ho dobehla, síce až tesne pred knižnicou, ale dobehla. Kto by to bol na Elronda povedal, že vie tak rýchlo bežať.
Sauron zatiaľ prehľadával obraz, ktorý som mu popísala, no nenašiel nič. Vtom sa ozvalo zaklopanie. Keďže dvere boli otvorené, hneď na zaklopanie sa ozval veselý hlas. Patril Aragornovi.
"Ahoj! Neruším?" spýtal sa.
"No, tak trochu." Odpovedal Sauron.
"Tak prídem neskôr." Ponúkol sa Aragorn, ale Sauron odporoval: "Nie, nie, len poď ďalej. Čo potrebuješ?"
"Chcem sa ťa opýtať, akú známku má zo záhradky Silvester Repík, lebo sa ma to pýtali jeho rodičia."
"Dvojku. A poď mi prosím ťa pomôcť." Odpovedal Sauron.
"A s čím ti mám akože pomôcť?" spýtal sa Aragorn a Sauron mu všetko vyrozprával. Aragorn sa nestačil čudovať a spolu sa pustili do hľadania, no nenašli nič.Vyoraný Aragorn a nazúrený Sauron sa vrátili do Elrondovej pracovne, zatiaľ čo my sme ešte stále stáli v knižnici. Zrazu za nami prišlo nejaké prvácke dievča, ktoré nám oznámilo, že Sauron a prekvapivo aj Aragorn nás čakajú v Elrondovej pracovni.
KONIEC 2. časti

Prúser u Saurona

19. února 2010 v 21:41 | Ireth |  Fiktívny zápisník - Ireth
Ahojte! Minule som si vyrobila parádny prúser u Saurona! Tu vám ponúkam príbeh.

V pondelok večer o siedmej som vyšla z internátov a šla som do knižnice. Keď som tam dorazila, zavelila som rovno do druháckeho oddelenia, lebo iného by nemalo zmysel.
Všetky oddelenia pre ročníky sú ešte rozdelené podľa toho, čím sa zaoberajú. Najprv som sa vybrala do oddelenia záhradky, kde som chcela nájsť niečo o zúrodňovaní Gorgorothu, no nešla som absolútne nič. Vlastne som našla. Objavila som jeden zaujímavý krátky článok. Stálo tam: "Na Gorgorothe spočíva kúzlo. Musí sa zlomiť 2640 motýk, 460 rýľov a 1570 krompáčov, vtedy bude Gorgoroth zúrodnení. Od miesta, na ktorom stojí ten, ktorý ako posledný zlomil motyku, rýľ alebo krompáč, sa na všetky strany rozrastie tráva a zem bude zúrodnená." Zaujímavé. Však? Potom som si pohľadala spisovateľa, ktorý napísal knihu Thoromtum. Trikrát môžete hádať aj jeho meno. Samozrejme náš neobľúbene obľúbený Bilbo Bublík. No vtom som zbadala na poličke knihu, ktorá sa volala Zrodenie Ëa a autorom bol Aule. Keďže ma stará mytológia vždycky priťahovala, veci, ktoré som mala v rukách som položila na stolík vedľa mňa a s veľkým záujmom som vzala knihu do rúk a prezerala som si. No bola úplne prázdna. Ani čiarka. Nič. Chcela som ju vrátiť naspäť na poličku, no žiadna polička tam nebola. Namiesto nej tam bola akási tmavá chodba. Bola veľmi dlhá. Prekvapená som do nej vošla. Bola v nej tma a obrovské množstvo pavúkov. Bolo to príšerné. Ešte chcem podotknúť, že keď som vošla do chodby, dvere, lepšie povedané stena sa za mnou zavrela. Takže som nemala na výber a musela som ísť ďalej po chodbe. Tá chodba musela mať niekoľko stoviek kilometrov, aspoň tisíc zákrut a v sebe úplnú tmu. Som si stopercentne istá, že som videla mačacie oči (určite to bola Latta) a nahmatala som aj nejaké dve iné chodby. Musela to byť križovatka dvoch chodieb, pretože tie dve druhé chodby ústili do tejto priamo oproti sebe. Keď som toto všetko prekonala, dostala som sa pred ďalšie dvere, za ktorými sa svietilo. Podľa ozveny krokov v miestnosti za dverami, som usúdila, že tá miestnosť nie je väčšia ako dievčenská kúpeľňa. Niekto, kto v tej miestnosti bol, odišiel. "To musí byť nejaká tajná laborka, kde sa vyrábajú zmutované príšery." Pomyslela som si, no bola poriadna hlúposť. Pomaly som odchýlila dvere, vošla som a ocitla som sa v Sauronovom kancli. No hneď, ako som dvere zavrela, zbadala som Sauronovho ducha. Žiaľ, nebol to duch, to sa Sauron vrátil domov. Keď ma zbadal, krv sa v ňom začala búriť a zreval "Konečne! Konečne som chytil toho, čo mi kradne zásoby! Hurá! Hurá!" "Ale ja..." bránila som sa, no Sauron ignoroval "Tak. A teraz ideme za riaditeľom." Schmatol ma za ruku a ťahal preč. Ešte som si stihla všimnúť, že na mieste, kde boli dvere, teraz visel obraz Saurona, Sarumana, Gandalfa a Radagasta, ako sa držia okolo pliec a usmiaty od ucha k uchu kývajú všetkým Valarom, vrátane Melkora. Miesto, kde stáli som vtedy nepoznala, no dnes ho už poznám, ale neprezradím, kde to je. Aspoň zatiaľ nie. No v tej chvíli mi hlavou preletelo niekoľko myšlienok "Kto by to na Saurona povedal?" "To som prišla cez obraz?" "Tá chodba je jednosmerná?" "Čo teraz?"

Koniec 1. časti

Mimochodom, tento príbeh je veľmi dlhý.

Glorfindel

19. února 2010 v 16:44 | Ireth |  Učitelia, predmety, rozvrh
Zdar, ľudjé! Ako prázdninujeme? Ja osobne výborne. Aj na Výberovej strednej stredozemskej škole máme voľno, lebo ujo Elri nám dostal chrípku a nastal totálny chaos v škole. Pán riaditeľ bol naposledy chorý pred 4893 rokmi. No sranda, že? Tento rozhovor s Glorfindelom bol uskutočnený ešte pred chaosom, takže vám ho ponúkam.

Ako sa máte?
Ale celkom to ujde. Žiaci sú na hodinách ticho, lebo vedia, že ak by vyrušovali hoci len desať sekúnd, nerozumeli by učivu. Ale druháci, to je celkom iná káva. Stále vyrušujú a stále všetko vedia a majú dobré známky. Ja to nechápem.
To naozaj? Aj ja chcem!
To chceme všetci. Oni asi po nociach študujú v knižnici. Ale veď v noci je zatvorená, tak ako to robia, že vyrušujú a všetko vedia? Oni musia mať v hlave nejaký senzor, ktorým zaznamenávajú čo hovorím, alebo majú knihy, ktoré ostatní nemajú.
Aké knihy by to mali byť?
A čo ja viem. Ja absolútne netuším o aké knihy by sa mohlo jednať. Možno Sindarčina pre začiatočníkov alebo by to mohla byť kniha Učíme sa v sindarčine. Ale, obidve knihy sú veľmi drahé. Kde by zobrali peniaze na také knihy. Rodičia by im ich určite nekupovali, len aby mohli vyrušovať. Už to mám! Zložili sa na ne. V triede ich je dvanásť a mohli sa poskladať na dve alebo tri knihy. To by bolo teoreticky možné. Ale či prakticky.
A nič Vám druháci nespravili?
Ale spravili a takmer ma za to vyhodili. Vygumovali mi z rozvrhu hodiny, ktoré s nimi mám. Driemal som si v zborovni, bolo asi 15 minút po zvonení a zrazu mi do sna vstúpil (lepšie povedané zobudil ma) Cesto a spýtal sa ma, prečo driemem, keď mám hodinu s druhákmi. Takmer im to vyšlo, no aj tak som prišiel na hodinu.

Škoda, že nám to nevyšlo. Mohla byť sranda, ale ako vždy, schytali sme akurát hubovú polievku. A to s tými knihami je parádna konina. Proste sme si pozreli učivo v učebnici, čo je na tom? My nemôžeme za to, že oni takú vec ako učebnice nepoznajú. To sú všetci na škole až takí tupí?

Galadriel

19. února 2010 v 15:52 | Ireth |  Učitelia, predmety, rozvrh
Čawes, Hugo Chavez! Ako sa máme? Ospravedlňujem sa za meškanie článku, ale mali sme teraz písomkové obdobie a každý deň sme mali nejakú písomku. Dnes bola pozvaná na kávičku Galadriel.

Ako sa Vám učí quenijčina?
No, to je dobrá otázka. Ako kedy. Raz to robí deťom problém, inokedy hovoria a píšu, akokeby v quenijčine žili celý svoj život. Ale elfom, najmä vznešeným to robí najmenšie problémy. Sú to predsa elfovia.
Naozaj? Nikdy nemal vznešený elf z diktátu dvojku?
Iba raz sa vyskytla jedna jediná. Dostala ju jedna nemenovaná vznešená elfka, Ireth Numenesse. Bol to jej prvý diktát na tejto škole. Ale nie, vymýšľam si. Vždycky mala jednotku. Len dúfam, že sa na mňa nebude hnevať. (Vrr. Toto jej neodpustím!)
No tak to sa jej musíte opýtať, nie?
Myslím, že áno. Ale aj tak by som bola nerada, keby sa na mňa nahnevala a má na to plné právo. Preto by som ju aspoň takto chcela poprosiť o prepáčenie.
No, to všetci dúfame. A stalo sa Vám niečo zaujímavé?
Ak narážate na druhákov, tak s nimi našťastie nie. Dúfam, že to tak aj ostane naďalej, lebo to čo som počula od iných... Vytrhala by som si vlasy. Nie. Tie nie. Tie sú až príliš krásne na takú obeť. No nie?

Mám jej to odpustiť? Alebo byť nahnevaná? Vlastne, už som jej to odpustila. Tak a je to v zabudnutí. Inak, aká ste mali známky z písomky z Rozhlasu? Ja neviem ako, ale mala som jednotku. Veď som celú hodinu prespala! Tak ako je to možné?

No táák, snáď neurobíš našej triede hanbu...?!

17. února 2010 v 19:13 | Gil |  Fiktívny zápisník - Gil
Mag, prosím, dohovor svojmu bratovi. Nie je možné, aby furt napodobňoval Richieho a básnil o ňom dokonca aj cez telocvik. Nejde mi o to, že ho potom Saruman prinútil obehnúť školu, ale je to hanba...!

Dobre, nie až taká, ako keď môj brat zvesil zástavku z vežičky kde si Úchylka cvičila svoj hlas, ale to je jedno. Tú zástavku máme aspoň pamätne odloženú... Visí u nás doma nad krbom. Vždy som sa čudovala čo to je.

Ale už sme aspoň prišli kam mizne Latta! Ha! Keď už zvonec nepomáhal museli sme ju vystopovať. A tak som sa na to podujala. A prenasledovala som ju až na nádvorie, kde mi zmizla. Prešla som ho celé, centimeter po centimetri a našla som len dieru v haraburdí, ktoré bolo v kúte. Odhádzala som ho a div sa svete! Bola tam diera, do ktorej by som sa vošla aj ja. A tak som všetko dala naspäť a už sa len teším až tam budeme Lattu vypočúvať o čom všetkom vie. Muhahá!

Už som vyhrabala spod tej uvoľnenej dosky v našej izbe aj sviečky, len lampáš treba z modelingovej sály potiahnuť. Ten čo osvetľuje Richieho :D...

Ej, ej, ste vy ale tupí!

13. února 2010 v 12:17 | Gil |  Fiktívny zápisník - Gil
To je výrok Tety Úchylnej, prosímpekne. Ona si zmyslela, že nám dá písomku z technického nastavenia rozhlasu. No tak reku dobre....

A potom to prišlo. Otázka: Ako zapojíme mikrofón?
Odpoveď: Rozmotávame káble...
A ona mi to neuznala. A to ma naštvalo, lebo na hodine, keď sme sa učili zapájať mikrofóny, sme nič iné nerobili. A to som jej aj povedala.

Ja: Pani pro, ale my sme predsa mikrofóny zapájali len tak, že sme rozmotávali káble...
Ú: (zavrčala) To sme vtedy len nestíhali...!
Ja: A prečo ste nám teda nepovedali, že mikrofóny sa nezapájajú rozmotávaním káblov?
Ú: Lebo ste vtedy vyhodili poistky...!!!
Ja: No dobre, ale...
Ú: Ak sa OKAMŽITE neprestaneš vypytovať, tak máš neospravedlnenú hodinu, Fefalas!

Tak vidíte ako to dopadlo. A furt neviem ako ich tam teda zapojiť máme...

Legolas

7. února 2010 v 16:30 | Ireth |  Učitelia, predmety, rozvrh
Nazdar židia! Opäť raz sa vám hlásim s ďalším článkom, keďže musím dohnať zanedbané straty. Tento rozhovor pripadá na tento týždeň, čiže keď ho uverejním, straty budú vynulované. Takže, tento článok, ako už hovorí nadpis je o Legolasovi, našom druhom pánovi bufetárovi.


Ako sa Vám pracuje v bufete?
Prežiť sa to dá, ale s Gimlim sa stále hádame. Musíme kúpiť špajdle. Ach chúďatká moje šípy. Čo len spravili, že ich musí takto trestať? Čo?
Vaše šípy? Čo je s nimi?
No, používame ich namiesto špajdlí, keď chceme urobiť ražniči, alebo špíz. S Gimlim sa musíme dohodnúť, že kúpime špajdle pre mňa a tie nože pre neho. No moment! My predsa máme nože! A aj špajdle by sa našli. Aj keď... Ale aj tak treba dokúpiť veľa vecí, ako napríklad pult, stoličky, stôl atď. No, aspoň že na tomto sa s Gimlim zhodneme. Jeto jedna z mála vecí na ktorých sa zhodneme. On chce, aby bol bufet pod zemou a ja zase, aby bol medzi stromčekmi, samozrejme aby to bola normálna budova s výhľadom na stromčeky.
Prikláňam sa k Vášmu návrhu, ale povedzte, vymenili by ste si zamestnanie?
Nikdy! To by som radšej zomrel, ako by som mal odísť!Ešte to tu prerobí na nejakú jaskyňu alebo čo. Aj tak ma tu baví pracovať. Aspoň nikdy nie som hladný. No a napokon Gimli je celkom fajn chlapík, kým sa spolu napohádame. Vždy sa aspoň raz za deň pohádame.
A čo si myslíte o druhákoch?
Ááá! Tie potvorky malé asi neviete, čo mi urobili. Minule som si odbehol na záchod, Gimli voľačo robil, a tí potvorky mi prerezali tetivu na mojom najobľúbenejšom luku. No čo by ste urobili?


Čo som vám vravela, že sa mu to nebude páčiť? Ale musím uznať, že bol riadne vytočený. Mal chuť vraždiť. Ušli sme mu LTT (len tak-tak), lebo nás inak naozaj mučil a nemohli by sme robiť dalšie šarapaty. To by ma porazilo. Veď, čo by sme si my chúďatká druhháci počali?

Gimli

5. února 2010 v 14:21 | Ireth |  Učitelia, predmety, rozvrh
Ciao ľudkovia! Po veľmi krátkej dobe sa opäť vraciam s minulotýžňovým rozhovorom. Tentoraz bol pristihnutý náš pán bufetár Gimli. Tak sa tešte, čo sme mu vyviedli.


Ako sa Vám páči miesto bufetára?
Dá sa to prežiť. Aj keďma už nebaví krájať rožky a iné veci sekerou. Musím Legolasovi dohovoriť, aby sme už konečne kúpili nejaké nože, lebo je to strašné.
To je naozaj strašné a čo je vlastne strašné?
Vieš, že ani neviem? Toľko vravím, že je to strašné, až neviem, čo je strašné. Čo je vlastne strašné? Musím nad tým porozmýšľať. Možno to krájanie rožkov sekerou, alebo to že sa s Legolasom nevieme na ničom dohodnúť. Keď si spomeniem, dám vám vedieť.
Tak dobre. A vymenili by ste si prácu?
Nie nikdy. Takú radosť Legolasovi neurobím. Ešte mi tu zorganizuje nejakú párty a pozve všetkých lesných elfov ako minule. Ešte som len nad odchodom uvažoval a už začal obvolávať známych.
Aha. A čo vravíte na druhákov?
Tí? Tí sa tu ukázali len dva razy a z toho len raz niečo kupovali. Mačacie chvostíky. Za ten druhý raz, by som ich zmlátil. Takže, stínal som vianočný stromček a keď som sa vrátil, tak mi Legolas uvaril čaj. Neviem, čo ho to napadlo. No a tie druháčence mi do čaju dali preháňadlo. Asi sa im zdá, že behám pomaly alebo ako.

Áno zdalo sa nám, že behá príliš pomaly. A veď sám sa na to sťažoval, že behá pomaly. Tak čo? Nechcel to náhodou sám? Chcel! Tak nech sa nabudúce nesťažuje, lebo mu spravíme to čo Legolasovi! A to nebude veľmi nadšený!

Glo-glo-glo-gloch

4. února 2010 v 20:34 | Ireth |  Učitelia, predmety, rozvrh
Nazdar, ľudjé! Ospravedlňujem sa za dvojtýždňové meškanie článku, ale mmusela som čítať knihy do školy. No teraz konečne môžem uverejniť rozhovor s naším milovaným pánom vrátnikom, Glo-glo-glo-glochom! Ešte upozornenie, p. vrátnik trpí schizofréniou najhoršieho stupňa a tak horkoťažko som rozlíšila kedy hovorí jeho prvá osoba a kedy druhá. No podarilo sa mi to a tam kde je napísaná takáto jednotka: 1 , tam hovorí prvá osoba a tam kde je takáto dvojka: 2 , tam hovorí jeho druhá osoba.

Ako sa Vám pracuje na vrátnici?
1Ako sa mi pracuje môj milušký? Celkom dobre. Rybišiek máme plnú skrinku. Zatiaľ máme dobré obdobie. Však, môj milušký? Alebo šeby nie? 2Nie! Uš dávno nám nikto nepriniesol šiadnu rybišku, môj milušký! Nikto! Uš nemáme šo jesť! Asi budem musieť zašketiť kašduškého, kto pôjde okolo! A zašnem tebou!
Len to nie, prosím Vás! A kedy Vám naposledy priniesli rybišku?
1No, nedávno, môj milušký. Asi pred dvomi dňami. Tá bola taká veľká a chutná. Mala 50 cm a gurmánska chuť, však môj milušký? 2Nie! Si zlý môj milušký, si zlý! Klameš! To nie je pravda! Naposledy to bolo pred týždňom, môj milušký! A tá ryba bola vyprážaná a mala len 49 cm a nie 50 cm, ako si povedal! Si klamár, môj milušký! Ako ten hnusný hobitko!
Hobitko?
2Áno, hobitko, môj milušký! Ten hnusný hobitko, šo nám ukradol prstienok. Zabijeme ho, môj milušký, zabijeme! Áno tak zabijeme! A zabijeme aj jeho synovca a potom si na nich oboch pochutnáme, môj milušký! Pochutnáme! 1Ale nie, môj milušký. Nie Oni to mali prikázané on Gandalfa. Toho musíme zjesť! Ale nie. Aj tak ten prstienok patrí Sauronkovi. Teda aspoň patril. Dávno bol zničený v Hore osudu v Mordore. 2A just!
Boli ste už v Mordore?
1Áno a nechceme sa tam už vrátiť! Bolo to hroznušké. Nútili nás priniesř prstienok, však môj milušký. Však? Nie, nie, uš nikdy viac. Nikdy. A mušili nás, môj milušký, še ak neprinesieme prstienok, môj milušký, zabijú nás. 2Nie! To je šomarina! Sauronko nám ponúkol skvelé pivko. Z rybišiek! Z ich vnútorností a ponúkli nám skvelé vyprážané rybišky z nášho rybníška, môj milušký! Tak!
Váš rybníšek?
2Áno. Náš rybníšek! Ten v Hmlistých horiškách! Sú tam tie najlepšie rybišky z celej Stredozeme! Ani v Mordore také nemajú. Sú najlepšie. 1Máš pravdišku, môj milušký, ale uš sme jedli aj iné, veľmi chutnušké rybišky. Napríklad v Gondore alebo v Rohane. Nie?
To neviem, ale čo si myslíte o druhákoch? Spravili Vám niečo?
1+2Áno. Spravili nám. Do skrinky nám zamkli rybišky a napísali anonymný list, v ktorom bolo, še klúšik je u Denethoríka. Bol tam, ale videla ich naša skvelušká mašiška Latta a tak mali svedka. Tá Lattuška je zázrašik nad zázrašky sveta. Asi ju pošiadam o rušišku. Teda labku.

Nuž ako vidíte, náš pán vrátnik sa nám zaľúbil a vystrojíme im svadbu. Ale musím uznať bude z nich nádrehná dvojica! Úchvatná!A nech odídu na svadobnú cestu minimálne na rok! To bude takmer Utópia! Ale to zamknutie rybišiek aspoň stálo za to. Strávili sme príjemné popoludnie dívaním sa na Saurona a Jurriho, ako sa hádajú a pritom sme si sprvaili úlohy. Ale mohli sa hádať potichšie.

Svitá na lepšie časy

4. února 2010 v 13:59 | Margarétka |  Fiktívny zápisník - Margarétka
Bergyho máme zatiaľ iba mesiac, ale už sme ho stihli preskúšať. Výsledok testov znie: v pohode.
To znamená, že sa nám veľa prepečie:) Nie ako za Sarumana. Našťastie teraz nás učí iba telesnú. Myslím, že by sa scvokol, keby nám mal byť triednym ešte ďalší rok:) Bol na nás zlý, tak aj my sme boli zlí naňho, he-he. Dokonca sa nám vyhrážal, že nás zavrie do Orthancu! A to len za to, že sme na stratégii boja hrali piškvorky namiesto šachu. Veď je to skoro to isté!!! Celý rok po nás vrieska a potom sa sťažuje, že prišiel o svoj magický hlas. Ja ho fakt nechápem.

Nazdo

3. února 2010 v 19:24 | Gil |  Fiktívny zápisník - Gil
Áno, hlási sa smoliarka Gil.

Dneska prosímpekne sme zasa trpeli na dvojhodinovke modlingu. Ako iste viete, vďaka Richiemu a Starej Mame. Furt sa tam učíme nejaké idiotské kroky a prišla tam aj Úchylka a ako vyslúžilá modelka nás začala komandovať aj ona.