Duben 2010

Komunistická kačka vs. Namosúrená Latta

29. dubna 2010 v 17:27 | Vilík |  Fiktívny zápisník - Vilya
tak jest. Latta lietala po škole ako najatá. švihala chvostom a tak sa ohlušujúco preháňala po škole. Tapa!

Kačka zas bola permanentne nasáčkovaná u Elriho. a Richindo zúril. raz, keď som išla po chodbe počula som rozhovor kačky s Elrim:
K: Ale to nie je fér!
E: uznávam , ale nič sa nedá robiť...
K: on je hnusná imperialistická fraška a klamár....
E: to si zase ne...
K: treba ho potrestať a to hneď aj s tou sprostou mačkou so zvoncom na chvoste, aspon viem kade chodí, s tým som celkom spokojná ( aj my, aj my), ale aj tak...

dalej som pocuvat nemohla, lebo by na mna vsetci cucali, nieze by s tým nezacinali aj teraz, co smirujem riaditela.

toto je dalsia zalozka do pripadu Komunistickej Kačky...
Neodchádzajte: Nabudúce( až sa mi to zase bude chcieť napísať, opakujem toto sa stalo pred týždňom, nieje to kriminálka ani nič podobné to my len momentálne preskakuje)

no radšej nenapíšem nadpis, ale zaručujem, že po prečítaní v tom budete nať riadny guláš!!!!

Ako sa nám Richindo vypomstil

25. dubna 2010 v 19:17 | Gil |  Fiktívny zápisník - Gil
Ako sme my tak minule tú modelingovú sálu zruinovali, nemáme kde chodiť po móle.
Oprava.
ON nemá kde chodiť po móle. Kľudne by sme si mohli urobiť z modelingu voľné hodiny. Ale to by Richie nedopustil. On nie.

Mimochodom, kačička, pardon - súdruhyňa kačička - nám prezradila, že KGB je nejaká tajná služba a že to súvisí s Amerikou. To sa nám už trochu menej šlo po vôli. Mám nejaké nejasné podozrenie, že kačka niečo skrýva. Já to cítím.

Ale späť k modelingu. Richie sa postavil na hlavu a u Elryho si vydobil svoje - budeme musieť my, teda ja, Mag a Vil pekne po škole pomáhať so stavbou novej sály a to všetko pod Sauriho, Richieho a Jurdžiho dohľadom.

A Richie si to riadne u nás posrdil. Ale RJADNE.

No dobre, nebyť jeho, asi by sme zo stavby rovno ušli, ale takto sa musíme piecť na slnku a ešte k tomu počúvať tie jeho rečičky... :/

Gil

Vodný park komunistickej kačky

24. dubna 2010 v 18:09 | Vilík |  Fiktívny zápisník - Vilya
dobre je to divný názov, ale je to pravda.

Kača si totiž za pol dňa urobila z bývalej modelingovej sály vodný park, Latte vstup zakázaný! Lattta by sa tam totiž ani neukázala. viete si predstaviť predsa mačku a vodu...
Nám dala vstup zadarmo! lebo sme naštvali Richinda. Ktovie prečo ho nemala rada.

Sama o sebe trvdila, že patrí ku KGB, aj keď my nemáme páru čo to je. Lattu nazvala imperialistickým agentom a my sme pre nu zlaté pionierky. Trvá pri tom na tom, že ju máme volať Súdružka kačička a ešte neviem čo. Začína to byť veľmi divné...

Dalsie pokračovanie : komunictická Kačka vs. Nazúrená Latta


PS pre Gil: pls napis pre zmenu ty o tom čo sa stalo s hodinami modelingu a kde sa presunuli.

Tobogán 2

22. dubna 2010 v 17:20 | Vilik |  Fiktívny zápisník - Vilya
Tak fajn. Som späť. Sorry, že to tak dlho trvalo, ale za posledných pár dní sa toho dosť zomlelo. Ale o tom potom.

Samozrejme, hneď ako Richindo s Ireth opustili modelingovú sálu, padali sme s Gil a Mag do zákulisia. Museli sme si priznat, že tam bola tma ako v hrnci alebo Morii. Kráčali sme tam, behali, ale nevedeli sme ako sa dostaneme vonku. Po chvíli som začula, že sa Richindo vrátil. Gil a Mag to nepočuli, ale keď na nás začal vyvreskovať, už to začuli aj ony. 100% sa už uškieral ako nám zavarí.
Začal hodinu aj ked sme tam neboli. Zrejme nám chcel napísať neospravedlnenú. Potvora! Vtom som začula, že nás niečo sleduje. Chcela som to povedať Gil a Mag, ale ony nikde! Po chvíli som zistila kde sú. Prepadla som sa totiž ku nim dole pod mólo. "No super, ako sa z tadiaľto dostaneme?" šomrala som si popod nos. "Poďme tadiaľto," navrhla Gil a išli sme ďalej pod mólom. "Čo budeme robiť ?" spýtala som sa ostatných a oprela som sa o jeden stĺp. Gil o druhý, Mag si sadla na bedňu. Keď zrazu sa ozvalo "kvák", rovno pri ušiach. Tak nás všetky myklo, že ja a Gil sme prerazili stĺpy a mag sa splácala z bedne. Nevedeli sme čo sa deje hore, ale zrazu sa ozval šialený rachot, čľup, vrieskanie a smiech. Bolo to strašne divné, ale zrazu nad nami zasvietilo svetlo. Chvíľu trvalo než sme si naňho zvykli, ale potom sme videli, že mólo sa od polky zosunulo dole do ucka a pred nami na bedni sedela... kačka. "Kvák, ste v poriadku?" povedala takým hlasom akoby ste zmiešali tetu Úchylku s nosom. "Ty vieš hovoriť ?" vybehla vyjavene na ňu Mag kým ja a Gil sme sa dvíhali z trosiek. "No jasné! Inak Richie vyzerá veľmi bujne!" a pridusene sa začala smiať. My sme sa konečne dostali z trosiek, uvideli sme niečo, čo sa nevidí každý deň: Richindo bol v nafukovacom bazéniku, celý mokrý, háro spľasnuté a všetci ostatní druháci sa išli od smiechu popukať.

neskôr nám Ireth povedala, že keď sme prerazili stĺpy, Richindo sa skotúľal do bazéna ako bowlingová guľa. Bodaj by som to videla! Ale to je teraz jedno. Vyhlasujem tajnú pátraciu akciu menom Kačka. Kto to je? Čo tu robí? Ako to, že sme z toho nemali prúser? Prečo sa jej bojí aj Latta? A ako to, že môže hovoriť????

To onedlho....

PS: Sorry, Vil, nedalo mi to, trochu som to poopravovala :). Gil

Prúser u Saurona 6

20. dubna 2010 v 19:36 | Ireth |  Fiktívny zápisník - Ireth
Piatačky neboli na intrákoch a to nám hralo do kariet. Myslela som to obrazne - pre nechápajúcich. Vošli na izby a ja ostala strážiť. O pár minút, ktoré mi pripadali ako večnosť, sa vrátili aj hrsťou plnou zubov nazgula. "Super." povedala som. "Teraz to musíme šikovne podstrčiť tak, aby ju Sauron videl, ako vraví "Muselo mi to vypadnúť." a tým budem očistená. Poďme." zavelila som a pobrali sme sa na večeru. Tam už tá "Gor" sedela za stolom a debatovala s kamarátkami. Len pre informáciu, "Gor" znamená "hrôza". S dievčatami som sa rozdelila. Ony si šli sadnúť a ja som šla podstrčiť zub nazgula. Mne už nič nemohlo stať, iba ak to, že by som sa usvedčila. Nenápadne som prišla ku "Gor" a položila som tesne vedľa jej vrecka jeden zub tak, aby to vyzeralo, že jej vypadol z vrecka a odišla som sa najesť. Keď sme už dojedali, Sauron zrazu vstal a odišiel. Na naše šťastie sa vybral presne popri "Gor". Keď tade prechádzal, spomalil chôdzu, zaostril pohľad, no nepovedal nič a pobral sa preč. "Čudné. Myslela som si, že jej aj niečo povie. Ale keď nie..." povedala som a zdvihli sme sa od stola. Potom sme odišli k nám na izbu kde sme sa ešte dlho rozprávali o možných Sauronových reakciách. Nakoniec sme s Areou odišli a ľahli si spať. No ja som ešte povedala "Snáď sa nebudem musieť dívať na to, ako sa zajtra budú Sauron a Jurri hádať." Area ešte čosi povedala, ale neviem čo, lebo som už spala. Na druhý deň sme začali rozhlasom. To bola nuda! Teta Úchylka nám zachrípla! Ona zachrípla! Veď ona naposledy zachrípla pred 15 rokmi! No ale suploval to Cesto, ktorý ani nevedel, akú máme hodinu. Strašné. Kým prišla záhradka, ubehla ešte sindarčina dvojhodinovka modelingu. Na začiatku hodiny si ma Sauron zavolal "Slečna Area Numenesse! Poďte sem!" "Ja?" čudovala sa Area a vtom si Sauron všimol, že sa pomýlil. "Oh, prepáčte. Myslel som Ireth Numenesse." povedal a ja som bez slova vstala a šla na popravisko. "Chcem sa Vám ospravedlniť za to obvinenie kvôli tej krádeži. Objasnilo sa to. Bola to jedna piatačka. Asi ste mi chceli vtedy niečo povedať, nie?" spýtal sa. "No ja len, že už stačí zlomiť len 2 motyky a 1 rýľ a Gorgoroth sa zúrodní sám." povedala som . "A kde ste to zistili?" znovu sa spýtal. "V druháckom oddelení v knižnici je kniha s názvom Zúrodňovanie a v nej to je." znovu som odpovedala. "Aha. Ďakujem za radu." Poďakoval sa mi a ja som odišla som slovami "Rado sa stalo." Tú hodinu si Sauron dával pozor, aby sa zlomil presný počet motýk a rýľov na to, aby sa Gorgoroth zúrodnil. Podarilo sa nám to. Konečne zúrodnili sme Gorgoroth. Podarili sa mi hneď dve veci naraz. Očistiť si meno a zúrodniť Gorgoroth. No nebol to plodný týždeň? Bol.
KONIEC

Prúser u Saurona 5

20. dubna 2010 v 19:35 | Ireth |  Fiktívny zápisník - Ireth
"To nemôžu! Veď ty si zo Sauronových zásob nekradla!" pridala sa Margarétka. "Ja viem. Musím dokázať svoju nevinu. Nevideli ste niekoho so zubom nazgula?" spýtala som sa, no všetky sme sa zhodli na tom, že nie. No vtom sa ozvala Gil "Ale áno!" všetky sme sa na ňu začudovane pozreli. "Predsa tá lesná elfka s tými dvomi vrkočmi. Má čierne vlasy a je v piatom ročníku." vysvetľovala. "Stále neviem, koho myslíš." povedali sme jednohlasne. "Tá, čo sme ju stretli, keď sme dnes išli na telesnú." pokračovala a mne svitlo. "Jáj, tá, čo tak vypúlila oči, že sme mysleli, že jej ich budú chytať?" "Áno tá." prisvedčila Gil. "Jasné. Už si spomínam." pripojila sa Area. "Aj ja." povedala Mag. "Keď sme išli okolo nej tak jej jeden z tých zubov spadol a keď sa poň zohla, bolo vidieť ďalšie zuby a okrem toho, pohladkala Lattu. Vôbec sa mi nepáči. Ani trochu." dodala som. "Ale nemáme nijaký dôkaz na to, aby sme ju usvedčili." povedala smutne Area. "Čo nie je, môže byť." zahlásila Margarétka, a my sme zas nepochopili. "Čo tým myslíš?" spýtala sa Gil a ja som pochopila "Aha. Neviem síce, či sa nám podarí dostať na ich izbu, ale skúsiť to môžeme." zrejme Margarétka ovláda telepatiu, lebo sme ju všetky naraz pochopili. Ja som povedala tú rozsiahlu vetu pred chvíľkou, ale Gil a Area povedali len "Jáj." a "Aha.", no ja som sa spýtala "Kedy?" a Area odpovedala "O šiestej, teda tesne pred šiestou, aby sme stihli ísť na večeru Len musíme vystriehnuť, keď odídu. Ty budeš strážiť, Ireth. A nieže to dopadne ako s tými rybami." "Dobre." odpovedala som a ešte hodinu sme sa dohadovali, kto čo bude robiť. Dopadlo to takto, ja budem strážiť pred internátom piatakov pred Lattou a ony budú prehľadávať internát piatakov. Potom sme sa zahĺbili do kníh, no dlho nám to nevydržalo, lebo vedľa nás si sadla malá lesná elfka, zrejme z prvej triedy. "Ahoj!" pozdravila sa "Ahoj." Odpovedali sme a ja som sa ešte spýtala "Ako sa voláš?" "Vilya Lamalda a vy?" odpovedala mi otázkou. "Ja som Ireth Numenesse. Toto je moja sestra Area a kamarátky Gilraen Fefalas a Margarétka Pekníková." predstavila som nás. "Pekné mená." skonštatovala a ja som odpovedala "Aj tvoje je pekné. Ale musíme sa učiť quenijčinu a sindarčinu." "Čo?" spýtali sa Gil, Area a Margarétka naraz. "No áno, však čo máme rozložené po stole?" spýtala som sa. "Aha." povedala Mag. "No, aj ja sa musím učiť, zajtra mám písomku zo zemepisu." povedala a zahĺbila sa do zemepisu. My sme pokračovali v quenijčine. Potom sme sa odobrali na večeru, teda len na oko sme tam odišli, no v skutočnosti sme utekali na piatacké internáty dievčat.

Bergyho narodky III.

20. dubna 2010 v 15:24 | Gil |  Fiktívny zápisník - Gil
Okej, už sa pokúsim dokončiť to. :)

Ako sme sa tak začali hrať, samosebou, že najobľúbenejšia hra bola skrývačka. Bergy nás asi desiaty raz upozornil, aby sme nešli do Morie, lebo "ja vás tam hľadať nebudem". No to si píš, že budeš, Bergy.

Mag sa totiž zatúlala (!). Neverím, že tam vošla nechtiac, aj keď bola síce tma a lampáše sme nemali nejako extra - skrývačka sa hrala bez nich. Ale predsalen, ustrážiť osem druhákov dá zabrať. A tak kým sme sa zozbierali, zistili sme, že Mag chýba.

Najprv sme ju hľadali len tak trochu po okolí a potom Gimli vyhlásil, že určite vošla do Morie. (aj tak to podľa mňa povedal len ako zámienku aby tam mohol ísť!) A tak sme sa rozdelili. Ja, Vil a Tom s Bergym a zvyšok z Gimlim.

Nebola by som to ja, keby som sa od nich neodpojila pri najbližšej rozdvojke. Aj to som si všimla až po dobrom čase a tak som sa vybrala hľadať na vlastnú päsť. Našťastie pre mňa na stene viselo niekoľko fakieľ, takže tam nebola až taká tma.

Potom som začula hlasy. Nebudem vám navrávať, že som bez strachu šla za nimi, trvalo mi skoro desať minút, kým som dokopala seba sa, aby som sa tam išla pozrieť. No a hádajte koho som našla. Mag s... no, takým čudným tvorom - balrogom. Predstavil sa ako Vladko a ponúkol ma čajíčkom, rovnakým, aký už dobrú hodinu uňho pochlipkávala Mag.

Až po polhodine nás našli Bergy s Gimlim. Chvíľu sme ešte pokecali s Vladčim a potom sme sa pobrali preč, aby sme aj niečo dospali do rána.

Nakoniec sme celkom bez ujmy na zdraví došli až pred Moriu, kde sme pospali ako zabití a ráno sme sa odtrepali k Lothlórienu, kde nás čakali orly.

Bergy nás ešte upozornil, že Elrimu radšej o incidente nemáme nič povedať. Sme sa mali perfektne, no nie? :)


Tobogán

19. dubna 2010 v 20:25 | Vilík |  Fiktívny zápisník - Vilya
tak som tu zase. nie nemyslite si, že nám k škole pristavili tobogán " bodaj by". to nie to zase raz richindo a my to jednoducho nejde dokopy...

No tak sme sa trepali po chodbe, keď sme s učebne začuli strašné škiekanie. samozrejme, Gil hneď napadlo, že niekto sťahuje Lattu z kože. Bohužiaľ, nie. neochotne sme vošli do triedy a tam... kačka. Richindo sa totiž rozhodol, že nám prinesie "inštruktora" kačacieho kroku. zazvonilo. Kačka začala hlasne protestovať, zrejme sa jej niečo nepáčilo. Richinda len napadlo, že chce vodu. tak poslal ireth, aby išla po nafukovací bazénik a nás ostatných po vodu. my sme na nho dlabali, ale ireth musela s nim po bazenik. " nechoďte do zakulisia!" zvolal za nami.

asi si viete predstaviť ako sme ho počuvli, ale ja už nemam čas. zvysok zajtra.

Prúser u Saurona 4

17. dubna 2010 v 20:07 | Ireth |  Fiktívny zápisník - Ireth
"To bolo včera, že? To som rozmýšľala nad tým, čo musím poobede urobiť. A čo vravel o tom projekte? Do kedy ho máme urobiť?" Odpovedala som a opýtala som sa zároveň. "Máme na to dva týždne a máme si vybrať nejaké miesto v Stredozemi. Napr. nejaké vrchy, mesto alebo krajinu. Ale nesmie to byť táto škola. A ešte môže to robiť samostatne, v dvojiciach, trojiciach alebo štvoriciach." skrátila mi celú hodinu Mag. "V štvoriciach?" spýtala som sa zadumane "Myslíte na to na čo ja?" "Možno." odpovedali všetky naraz. "Na čo myslíš ty?" spýtala sa Area "No tak sestrička, nehovor mi, že nemyslíš na to, na čo ja. Takže, môj nápad je, spraviť 3D mapu Stredozeme." navrhla som, no Gil začala odporovať "A ako to chceš spraviť?" spýatala sa ma s úsmevom a ešte k tomu zažmurkala. Jak to nenávidím! Ale ja som mala už odpoveď hotovú. "Nechaj sa prekvapiť." povedala som a žmurkla som naspäť. "No dobre, poďme robiť úlohy, lebo o štvrtej músím k Elrondovi." povedala som, zložila som príbor a vstala som od stola. Vtedy som si všimla, že tie tri (a budem ich volať tie tri, nech si Gil hovorí, čo chce) už dojedli, ale sedia pri stole a dívajú sa na mňa, ako teľa na nové vráta. "Stojím vám na vedení?" spýtala som sa. "Prečo?" opýtala sa ma zase jednohlasne. "No, dívate sa na mňa, ako na zjavenie." odpovedala som a posunula som sa o krok doprava. Až vtedy pochopili, čo som im povedala a zdvihli sa od stola aj ony. Odniesli sme prázdn taniere a zamierili sme do knižnice, kde sme sa pustili do domácich úloch. Na mňa pripadol dejepis. Úloha znela: nájdite meno prvého numenorského kráľa a jeho syna. Ľahko znie, ťažko sa koná. Toto by mala vedieť Gil aj z hlavy! Nakoniec som milého kráľa XY a jeho syna YX našla a odovzdala som ho dievčatám. Toto zisťovanie trvalo tak dlho, že keď som ho dokončila, okamžite som bežala, zdôrazňujem BEŽALA, za Elrondom. Dobehla som tam o 15:59:59 a Elri poznamenal "Dnes chodíte akosi tesne, ale ste tu ako hodinky. Posaďte sa." Kedže inú možnosž som nemala, poslúchla som a Elri začal "Zistili sme, že žiadna tajná chodba neexistuje. Zajtra zostanete po škole. Príďte o tretej k profesorovi Sauronovi." povedal a chcel odísť, no keďže sme tam boli len my dvaja, začala som sa brániť "Ale veď cčera sme sa o nej rozprávali!" "Nie, nie. Ja nepoznm žiadnnu tajnú chodbu v tejto škole. A teraz, dovidenia." povedal Elrond a odprevadil ma k dverám. Na to som nenápadne zakrútila hlavou a odišla som. Do knižnice som sa vrátila smutná a nazlostená. Gil sa ma hneď opýtala "Tak ako?" "Zle." odpovedala som a vo všetkých to vzbudilo prekvapenie. "On úplne všetko zabudol o tej tajnej chodbe!"nahnevane som povedala. "Čo? Veď to nie je možné!" povedala Area. "Ja viem." súhlasila som. "Zajtra o tretej musím prísť k Sauronovi."

Bergyho narodky II.

16. dubna 2010 v 14:27 | Gil |  Fiktívny zápisník - Gil
Keďže Mag, Ireth a Vilík nemajú čas, neostáva nič iné, ako pridať pokračovanie z našej (teda Bergyho) veľmi zaujímavej oslavy narodiek.

Naposledy som skončila v Lóriene. Stade sme sa pobrali k Morii. Gimli nabral celkom slušné tempo, čo by som naňho nepovedala a my sme za ním ledva stíhali. Dokonca aj Bergy a to už je čo povedať, tak sme sa ho spýtali, či by nemohol trochu spomaliť.

Tom sa trochu ponosoval, že nestíha (no čo chcel, bol tam okrem Mag jediný hobit a tá je vycivčená z našej naháňačky s nazgulmi. Ak sme vtedy neprebehli internát štyri razy tak potom ani raz), tak sme si ho začali doberať a nakoniec sa aj trochu urazil, ale to je jedno.

K Morii sme došli až keď sa stmievalo. Rozložili sme sa a Gimli vytiahol Bergyho tortu, ktorú celý čas niesol. Pre istotu, že sa v nej nebudú nachádzať myši sme ju robili my - celá druhá trieda. Nevedeli sme si presne spomenúť, koľko má Bergy rokov, tak sme mu dali len jednu sviečku, ale nanahneval sa, naopak, bavil sa na tom spolu s nami.

Zapálili sme teda jednu sviečku, vyspevovali, akoby sme sa prejedli myší a potom sme odovzdali oslávencovi darčeky. Nakoniec sme ešte požrali tortu. Nebola veľmi veľká, ale aj tak som mala pocit, že Gimli z nej trocha cestou užral.

Problém začal vtedy, keď sme začali hrať hry. Ale o tom v najbližšom článku... :)


Prúser u Saurona 3

15. dubna 2010 v 20:21 | Ireth |  Fiktívny zápisník - Ireth
Elrond musí mať v sebe nejaký veľmi dobrý senzor, pretože sa rozbehol hneď na to, ako nám dievča oznámilo správu. Kým som sa spamätala, Elrond bol v polovici cesty a začala som upaľovať za ním. Stihla som ho dobehnúť, no až tesne pred jeho pracovňou.
Aragorn a Sauron už netrpezlivo vystáli poriadne jamy a povedali nám, čo sa stalo. Čiže dohromady nič. Všetci sme sa na chvíľu zahĺbili do svojich myšlienok. Teda iba ja a Elrond a myslím, že sme mysleli na to isté a to, či im o tej chodbe povedať. Aragorn by o nej mal vedieť, ale Sauron?
Nakoniec Elrond prehovoril: "Zajtra o štvrtej popoludní príďte sem, slečna. A vy tiež." obrátil sa na Saurona a Aragorna. Tak som odtiaľ odišla a cestou som sa zastavila v knižnici po knihy, ktoré som tam nechala. Kým som prišla na intráky, rozmýšľala som nad tým, čo sa stalo, no nevyhútala som nič. Keď som dorazilo do cieľa mojej cesty, baby ma už nedočkavo čakali. Niet divu, veď už bolo desať hodín a ja som odišla o siedmej. Margarétka sa hneď opýtala "Kde si tak dlho?" Keďže klamať neviem, utiahli sme sa do kúta a tam som im všetko rozpovedala. "Ale nikomu to nehovorte. Hlavne Tomovi nie, Margarétka." poprosila som ich. "Dobre, dobre. Ale ak sa ma opýta, čo je nové, tak si všimne, že mu niečo tajím." odpovedala Margarétka, no ja som ju ukľudnila "Neboj sa, stačí to udržať len do zajtrajšieho večera. Dovtedy to bude vybavené." "Tak dobre. Zajtra sa mu budem vyhýbať." zakončila debatu Margarétka a šli sme spať. Na druhý deň som zaspala, lebo som dlho do noci rozmýšľala nad tou chodbou a takmer som nestihla quenijčinu, no prišla som zhruba, asi, cca 5 sekúnd pred Galadriel a chvíľu mi dávala prednášku o tom, kedy sa chodí na hodinu, no potom sme sa už učili a na mňa sa vykašľala. Vykašľala v tom slova zmysle, že sa k téme nevrátila a mne to vyhovovalo. Počas takmer celého vyučovania sa mi podarilo nemyslieť na okolnosti, ktoré ma večer čakali, no na dejepise, na poslednej hodine dňa, som just musela byť duchom neprítomná. Zrazu ma Gandalf z mojich myšlienok vytrhol: "Slečna, nad čím tak úpenlivo premýšľate?" spýtal sa ma a ja som mala pocit ako keby mi čítal v hlave. Zrazu povedal: "Zaujímavé. No nebojte sa toho. Dopadne to dobre. A okrem toho, ja pravdu poznám. Vo Vašich myšlienkach je pravda. A teraz sa vráťme k pôvodu hobitov." a pokračoval vo vysvetľovaní. To ma síce trochu posilnilo, ale nie dostatočne. Veď, čo ak sa Gandalf mýli? Čo ak to tak nevyjde? Aj na obede som nad tým rozmýšľala, ale Area mi to z hlavy úplne vytlačila: "O čom budeme robiť projekt na zemepis?" "Projekt?" čudovala som sa. "Áno. Ireth Numenesse, kde si zase lietala myšlienkami? Či si si sedela na ušiach alebo si počúvala očami?" spýtala sa Gil.

Stará mama

15. dubna 2010 v 19:58 | Ireth |  Učitelia, predmety, rozvrh
Nazdar, ako sa máme? Lebo Bergiho narodky boli super, a preto sa mám super aj ja. Na tento rozhovor, ktorí so sebou prinášam, je ultrakrátky. Takže vám stačia dve minútky. (preháňam)

Dobrý deň! Ako sa máte?
Celkom dobre, hoci teraz by som sa mala rozkecať, čo? No ja nemám o čom hovoriť. Všetko už povedal Richie. Nikdy ma na hodine nepustí k slovu. Hmm, tak je to aj teraz. Všetko už povedal a ja som ostala na prázdno. Tak, čo mám robiť?
Tak sa s ním skúste porozprávať.
Nejde to, ani vtedy ma nepustí k slovu. Ja som tu úplne zbytočná! Ja dám asi výpoveď! Na hodinách chýbať nebudem. Veď to Riechie odučí aj za mňa a v zborovni tiež nie, lebo tam všetky klebety zase povie Richie. Ja naozaj odídem!

No to bol ale krátky rozhovor, čo? Stará mama si celú hodinu len pilníkuje  nechty a nič iné nerobí, ani nič nevraví. Ani komentáre sem nemôžem hodiť! Taký je tento rozhovor krátky!

Aragorn

15. dubna 2010 v 19:46 | Ireth |  Učitelia, predmety, rozvrh
Zdravím vás, ľudia! Som tu zasa raz s ďalším rozhovorom. Len vám chcem povedať, že tento rozhovor, bude Gil veľmi zaujímať z dvoch dôvodov. Prvý je, že ho nečítala a ten druhý? Ten nepozná ani ona. Však, Gil? Čítajte, pochopíte.

Dobrý deň! Ako sa máte?
Ále celkom fajn. S druhákmi hodiny nemám, takže ma zatiaľ všetky nešťastia obchádzajú. Ako dobre. Ale pochybujem, že by mi niečo vyviedli, koniec koncov, je tam moja krv. (obrazne povedané, Vilya) A nebudem konkretizovať a dúfam, že ani on/a to nikomu nepovie, Ani kamarátkam nie. Ale ako ho/ju poznám, už to vedia.
Ale no, prezraďte nám, kto to je?
Neprezradím! (Ďakujeme, ujo Aragorn!) Nikdy! Nikdy! Nikdy! Neprezradím ho/ju, lebo si potom budú myslieť, že sa za mňa schováva, aby sa ho/jej báli No moment, nedávno som ho/ju videl s kamarátmi/kami a tí/tie sa k nemu/nej správali úplne normálne. Čiže z toho vyplýva, že to buď nevedia, alebo o tom vedia a ignorujú to.
Myslíte, že by to prestierali?
Pochybujem. Vidím ju/ho málokedy, ale ony/i si ma nevšímajú, lebo sú zabraté/í do rozhovoru. Ale podľa mňa, ju/ho majú rady/i. Či to už vedia, alebo nie, alebo nie, neviem. Ale na 100%  viem ju/ho majú rady/i. (Dobrý postreh! Je to skvelá osoba.)
A stalo sa Vám na hodinách niečo zaujímavé?
No, ani nie. Všetci ma počúvajú. Hmm, možno preto, lebo som riaditeľovým zástupom alebo preto, že som ich učiteľ. (Možno preto, že si kráľ!)Ale chcel by som učiť druhákov, zrovnal by som ich do laty. Boli by takí slušní a poriadni.

No to určite. A inak, už poznáte druhý dôvod? Ja ho neprezradím, ale Gil by ho už mohla vedieť. Gil? Už ho poznáš? A chcete vedieť, kto to teda je? Tak poďte bližšie. NEPREZRADÍM!!! :-D

Bergyho narodky I.

15. dubna 2010 v 18:10 | Gil |  Fiktívny zápisník - Gil
Uff, tak a sme celí hotoví!

Práve sa naša výprava vrátila z oslavy Bergyho narodiek. Odišli sme už v stredu. Ale pekne po poriadku.

Nešlo nás veľa: ja, Mag, Vil, Ireth, Area, Tom, Lutetia a Lenwe (nie ten Fefalas). Aj Areu sme museli chvíľu prehovárať, lebo veľmi nemusí lietanie na orloch, ale nakoniec sa dala presvedčiť. Ako dozor s nami išiel Gimli, no a, samosebou, Bergy. Celá tá oslava bola vlastne Gimliho nápad, ktorý sme dotvorili my. On totiž nostalgicky spomínal na Moriu, že by sa tam šiel rád pozrieť a tak sme navrhli, aby sme tam šli osláviť aj Bergyho narodeniny.

Potom to už šlo hladko. Elry nám dal svoj súhlas a mohlo sa ísť. Najskôr sa Bergy s Gimlim dohodli, že orlami sa dovezieme k Lórienu a odtiaľ prejdeme pešo k Morii. Dnu mu ale vyslovene ísť zakázal, lebo, citujem: "Nakoniec tam budeme druhákov zbierať len po kostiach..." (Toto trochu prehnal)

Tak sme sa pekne v stredu zbalili a ráno o deviatej na nás čakali orli. Jasné, že s nami šla Fíbí. Tú sme si hneď obsadili my s Mag a celú cestu sme spolu kecali, lebo sme sa už poriadne dlho nevideli.

Cesta do Lothlórienu netrvala dlho, nanajvýš tak hodinku, aj to už možno preháňam. Keď sme dorazili, spravili sme si maličkú prestávku na obed, lebo Gimli vyhlásil, že počas cesty sa nikde na obed zastavovať nebudeme.



*nech pokračuje kto chce... :) (však, Mag, Vil a Ireth?) :)

Všetci :)

8. dubna 2010 v 18:22 | Margarétka |  Učitelia, predmety, rozvrh
Napadlo mi, že tu ešte nie je zoznam učiteľov, a že by sme to mali rýchlo napraviť:)

Začneme pánom riaditeľom:



Elrond v menšom:)
Meno: Elrond
Povolanie: riaditeľ, liečiteľ
Predmety:Literatúra, Sindarčina, Quenijčina
Prezývka: Elri









Aragorn
Meno: Aragorn
Povolanie: zástupca riaditeľa, liečiteľ
Predmety: Narábanie zo zbraňou
Prezývka: žiadna








Horí Cesto horí

8. dubna 2010 v 16:06 | Gil a Vilík |  Fiktívny zápisník - Vilya
Čawte, ľudia. Dnes sa nám zase s Gil raz na kulinárstve zadarilo.
Cesto si dnes vymyslel, že nás ide učiť robiť palacinky. Samozrejme, pre nás inteligentných to najprv chcel ukázať. No, ale ako na potvoru sa mu nedalo zapáliť horák. Vyvolal Gil, aby mu ho zapálila. Oduševnené snaženie malo za následok preskočenie iskry cez okno, rovno ku kope sena pri stajniach. Začalo to tam nejak tlieť.
Cesto spanikárili, tak sme to tam asi tak pol hodiny hasili. Keď sme sa zase dostali späť do triedy mokrý Cesto ( netreba opisovať ) ma, Vilík, požiadal, aby som mu spravila čaj. Ostatní si s neochotou posadali. Ja som nenašla však ani jeden čistý hrniec, tak som šmarila vodu do prvého hrnca, ktorý mi prišiel pod ruku.
Ako vzorná žiačka som dávala pozor a tak som si nejak nevšimla, ze som vrecúško s čajom nehodila do hrnca, ale mimo. Trochu to zachrapčalo, ale otočila som sa až na vôňu spáleniny. V hrnci niečo plávalo, ale pomyslela som si, že sa roztrhlo vo vnútri to vrecúško. Však predsa len som ho tam nejak nevedela nájsť. Keď sa čaj spravil, dala som ho do ďalšieho " čistého " hrnčeka a podala Cestovi.
Ten nanešťastie hneď ochutnal.
Kebyže sa neuhnem vyprskol by ten geb na mňa, ale takto skončil na Arei. Cesto zase začal panikáriť a rozhadzovať rukami, pričom kričal "Vodu!".
Prvé, fakt prvé, čo ma napadlo bolo zobrať hrnček a nabrať mu tú vodu, ale hrnček nebol. Tak som odvedľa mopu zobrala vedro s vodou (myslela som, že je čistá!), s ktorou pred dvoma dňami umývali triedu Nazguli a vyliala to celé na Cesta.

Viete si predstaviť, ako sa asi náš drahý Cesto tváril. (To som ja, Gil)
Keď zistil, že z tej mojej iskierky, čo poletela pod oblok sa čmudí, tak hneď na mňa najprv nabliakal a bola by som si to poriadne zlizla, keby Mag nepoznamenala, že čoskoro sa vznieti celá stajňa.
Samosebou, že trochu preháňala. Nikdy by som si nedovolila podpáliť stajňu (Už len ja!).

Hodina sa skončila tak, že milý Cesto nabliakal najprv na Vilíka, potom na mňa a nakoniec na celú triedu, ale veľa sme si z toho nerobili.
Veď sme ho zachránili od uhorenia a šoku, že, Vil? :D
Muhahaha

Gil a Vilík - odporúčame sa...

Kto sa kedy pozeral kačke na nohy?

6. dubna 2010 v 18:05 | Vilík |  Fiktívny zápisník - Vilya
čawte, ľudia!
Konečne som sa sem aj ja raz dostala( no dobre zabudnuť 15 krát heslo môže každý!). Že mi to ale trvalo... Nevadí.

Krásny nadpis, však? To si zase raz Richindo včera vymyslel, že je to najnovší trend ( to by som rada vedela kam na tie chobotiny chodí?!) z Ameriky. Samozrejme, je to ešte väčšia prkotina než mačacia chôdza. ešteže nám ju nepredvádza Latta, to by som si mohla rovno zobrať lopatu, pretože nám to posledné čo sme jej vyviedli určite tak rýchlo nezabudne.

No, ale teraz ku kačacej chôdzy: Richindo ju opisoval ako najelegantnejšiu chôdzu zo všetkých, úprimne mne to tak nepripadalo.

citujem " pekne si založte ručičky vbok, predkloňte sa, vystrčte zadok, natiahnite krk, trošku choďte do podrepu, vykrúťte nožičky do jednej linky a kráčajte"

asi si viete predstaviť ako to vtipne vyzeralo. ja, gil, mag, ireth a area sme mali dosť, aby sme sa nezačali šúlať po zemi. Ale čo ma dostalo najviac bolo, keď Richindo povedal " ... Táto chôdza by mala byť bez opätkov, ale však tak je to krajšie..." Samozrejme, Tom už mu robil ovácie. Ja na to poviem len jedno: Mag mala by si si svojho brata trochu vycvičiť, aby nám nerobil ostudu.

teta Úchylka

5. dubna 2010 v 19:40 | Ireth |  Učitelia, predmety, rozvrh
Ahoj, priatelia. Viem, bola tu niekoľko týždňová pauza a tak sa vám za ňu ospravedlňujem. Trvalo mi veľmi dlho, kým som dala dokopy to, čo vlastne teta Úchylka povedala. Hrozne ma pri tom bolela ruka. Takže vás prosím, nedívajte sa na dĺžku tohoto nekonečného rozhovoru. Prajem vám pevné nervy. A ešte jedna vec. Najprv sa nadýchnite hélia a až potom tento článok čítajte. :-D

Zdar, ako?
Čo má takéto správanie znamenať?! To by som na svojej hodine nikdy nestrpela! Na mojej hodine musia byť žiaci tolerantní, sústredení (sfetovaní, nadýchaní hélia), musia byť ticho, nesmú sa pohybovať po triede (veď to ani nie je trieda - to je kutica), keď vysvetľujem a nesmú spať (takého nepoznám :-D). Síce to nikto nerešpektuje, ale musí to byť tak, ako som povedala. A nijako inak to nemôže byť. Ale škoda, že to TAKMER nikto nerešpektuje. Bolo by to lepšie. Ale aj tak.  Ja ich raz do laty dostanem. (Už sa bojíme!) Raz to príde. A to "raz"  vôbec nie je ďaleko. Je príliš blízko. Bližšie, ako si ktokoľvek vie predstaviť. Bližšie, než si dokážem predstaviť i ja. A keď sa to podarí, akože sa podarí, celá škola mi bude vďačná. Budú ma uctievať ako bohyňu. Budú sa mi klaňať, až k mojim nohám sa poklonia a budú usporadúvať každoročné slávnosti a budú mi za to ďakovať. (Snívaj ďalej!)
Aha, a ako sa teda máte?
Bude to krásne a ja sa na to všetko budem dívať z najvyššej veže sveta. Každý ma bude chcieť vidieť, hovoriť so mnou, dotknúť sa ma. To bude sen všetkých bytostí Stredozeme. Ó, áno! Všetci ma budú uctievať. A túto školu prestaviam na tú najväčšiu rozhlasovú a modelingovú agentúru, akú kto kedy videl. Ja budem tá "najvyššia" spolu s Richiem a pod nami budú všetci ostatní. Ale len tí, ktorích mám rada. Druháci tu nebudú. Už len to by mi chýbalo! Veď by to tu celé zničili! Hmm, akokeby to tu nezničili dosť. Nagélované mólo, zabetónované motyky, kone natreté na červeno, popísaná mapa Stredozeme, ... Kto im má toto všetko trpieť?! Za chvíľu tu bude chýbať len to, aby niekoho porazilo. Mňa už za chvíľu porazí, takže tu bude už naozaj všetko. Úplne všetko. (Hurááá!)
Aha, a ako sa teda máte, ak smiem vedieť?
No, ak nerátam tých druhákov, tak celkom dobre. Okrem nich ma nikto nehnevá. Všetci dávajú na hodinách pozor a nevyrušujú. Nikto ma na hodinách neignoruje, nikto nespí, nevyhadzujú poistky, neodpájajú mikrofóny z elektriny, netrhajú káble, neničia reproduktory. Toto nerobí nikto, s výnimkou druhákov. Všetko, čo som vymenovala, spravili. S nimi človek nemá pokoja. Ale veď ich dám do laty. A potom ma budú uctievať ako bohyňu, vytvorím rozhlasovú a modelingovú agentúru. Ja budem na čele rozhlasovej a Richoe modelingovej. Bude to obrovská spolupráca, lebo obe agentúry budú sídliť v tejto škole. Táto škola bude mimochodom zrušená. Deti nech sa učia, kde  chcú a Beregond tu bude mať miesto upratovača. Kozmetik podlahových krytín. Tak sa bude volať jeho funkcia.
Hmm, a ako ide zapájanie reproduktorov?
No, veľmi to druhákom nejde. Vždycky sú zapojené opačne. Modrý je v zelenom, zelený v červenom, ten v žltom a ten v modrom. Bývajú aj v iných kombináciách, ale načastejšia je táto. Ja nechápem, čo je také ťažké, na pripojení kábla  na správnu farbu. Veď už aj malé dieťa pozná farby. Tak prečo to druháci nevedia? Aspoňže to ostatní vedia. Ale niekto tie káble jednostaj zamotáva. To je čudné. Je to vždy, keď mám mať hodinu s druhákmi. Musia tie káble začarovať, aby mali kratšiu hodinu. Ale, ako im to dokázať? To sa ale dokázať nedá! Ako by som im dokázala, že zamotávajú káble. Vždy sú zamotané tak, že ich rozmotávame asi, zhruba, cca 30 minút. A to ich rozmotávame úplne všetci. (No my ich nerozmotávame, ale zamotávame.) No a nakoniec zistíme, že už nič nestíhame. Ešte aj prváci sú na tom s vedomosťami lepšie ako druháci. (Zamyslime sa prečo.)
Fíha. Zaujímavé. A ako je to s rozprávaním do mikrofónu?
Nó. to už je na lepšej úrovni. Raz sa nám s druhákmi podarilo rozmotať káble za neuveriteľných 10 minút, čiže sme sa dostali k hovoreniu do mikrofónu a musím povedať, že  na to majú skutočne talent. (Naozaj?) Hneď zvládli artikuláciu, intonáciu hlasu, rýchlosť hovorenia a dokonca aj mimiku a gestikúlaciu, čo vôbec netreba. Ide im to najlepšie z celj školy. Ou, nečakala som, že raz toto poviem, ale naozaj sú najlepší. Kiež by takto hovorili do mikrofónu aj ostatní. To by bola radosť počúvať. Možno aj niekoho zamestnám v rozhlase a konečne nebudm musieť hlásať všetky tie nudné správy. Ale sú tu dve otázky. Platiť, či neplatiť? Má to byť druhák, alebo niekto starší? Nie platiť mu nebudem, veď je to v záujme školy. A druhák? Ja neviem, stále všetko ničia. Ja naozaj neviem. Poraďte mi niekto. Mám zobrať aj druháka? Hmm, nie nevezmem ho. Veď by to tu všetko zničil. (Sme radi, že ste si to uvedomili, lebo my o to ani nemáme záujem!)
A stalo sa Vám niečo zaujímavé? (Toto počúvajte.)
No, nie zaujímavé, ale nepríjemné. Vypadli poistky. Nie som si istá, či to majú druháci na svedomí, alebo nie. Nemôžem ich ani obviniť, lebo neviem, či to spravili oni, alebo to bola nehoda. Naozaj neviem. Ale raz sme písali písomku a jedna žiačka mi tam zaspala. A čuduj sa svete, ona z tej písomky dostala jednotku! Pochopíte to? Lebo ja nie. A tiež nepochopím, prečo raz znel môj hlas z reproduktorov tak hrubo, akoby som bola nadýchaná antihélia. Ale čo sa mohlo stať s tými reproduktormi, že tak čudne môj hlas znel? Ale podľa toho, čo som počula, som toho názoru, že za všetky tri nepríjemnosti, vrátane vyhodených poistiek, možu druháci. Ale nie som si tým istá. Nemuseli o byť oni, ale ani to nevylučujem. (Boli sme to my.)

Tak vidíte, čo všetko sme tete Úchylke urobili. Čo máme robiť, keď nám jej hlas trhá uši? A ešte niečo. Podľa mňa, Úchylka dýcha hélium.