Květen 2010

Bilbo

27. května 2010 v 21:10 | Ireth |  Učitelia, predmety, rozvrh
No nazdar! Už zase som tu dobre dlho nebola, a preto sa ospravedlňujem. Takže, tu je ďalší rozhovor.

Zdravíčko! Ako sa máte?
Ale ujde to. Síce neviem kam, ale ujde. Hmm, mal by som si začať tieto hlášky zapisovať. Už ich mám asi zo desať. Tak napríklad "Dosť bolo srandy! Nasleduje zábava!" alebo... Neviem. A viete aké je to hrozné, keď ste tak malý? Ani vás nepočuť! Musím si vždy vziať mikrofón, aby ma bolo aspoň počuť.
Aspoň počuť? To Vás ani nevidno? 
No nie, nevidno. Asi sa budem musieť postaviť na kopu kníh, aby ma bolo vidieť. Alebo použijem stolček. Hmm, ten je malý. Ja naozaj neviem, čo mám robiť. Ako mám docieliť, aby ma bolo vidieť? Čo mám robiť? Čo? Žeby som si na nohy pripevnil chodule? Alebo to nechať tak? Či mám poprosiť študentov, aby ma zdvihli? Alebo sa postaviť na stôl? Či nebodaj prestavať všetky učebne? To by nebol zlý nápad. Len neviem, či by mi to povolili. Cez zimné prázdniny ich určite prestaviam.
Naozaj ste si istý? Nechcete nejaké lacnejšie riešenie?
A čo? Nejaký veľký stôl? Nie! Podľa mňa by sme mali mať všetky triedy, okrem telocvične, ale aj tá môže mať, vyvýšenú plochu pre vyučujúceho. Aspoň by ho bolo vidieť. Hoci jediný, koho nevidieť, som ja. Iba ja. To nie je fér. Všetkých videiť, iba mňa nie. To nie je fér!!! Nie je! Nie je! Nie je! Nie je! Nie je! A nikdynebude! Prečo musím byť práve znevýhodnený?
Neviem, ale stalo sa Vám už niečo zaujímavé?
Zatiaľ nie, ale ak by mi prerobili triedu, stávali by sa. A to také, o ktorých ešte nikto nikdy nepočul. Síce neviem aké, ale to je malichernosť. Detail. Inak, prečo mám pocit, že ste sa touto otázkou nenápadne opýtali na to, aký mám názor na druhákov? Nuž, tak taký, ako k ostatným triedam. V každej triede je aspoň jeden hobit a keďže  sú triedy súdržné, tak sa mi nevysmievajú, lebo by sa tým vysmievali svojim spolužiakom.

Aspoň niekto na nás nekydá špinu. Ale do konca školského roka nebudeme mať literatúru, lebo Bilbo si zlomil nohu a do konc roku nebude schopný sa veľmi pohybovať. Dokonca ani Elri mu veľmi nevedel vyliečiť. Ale on má malú nohu, ona sa mu rýchlo zahojí. Ale teraz nám litiku supluje v utorok Saruman a v piatok Faramir, no nahradil ho Glorfindel.

Glumíšek a rádioaktívna rybiška II.

27. května 2010 v 17:27 | Gil |  Fiktívny zápisník - Gil
Nazdar. Dlho som sa neozvala ja viem. Ale spravili sme dôležitý objav. HA!

Teda ja a Mag. Ak sa pamätáte na minulý článok s rybiškou, viete, že sme odhalili Glocha, ktorý sa chodí kŕmiť rádioaktívnymi rybiškami k jazierku. Toto už celkom s jeho rybiškou nesúvisí, ale aby ste vedeli, na čo to naväzuje. Ide o postavu v plášti, ktorá obieha okolo stajne s lampášom.

Neuhádli by ste, kto sa za tým skrýva. Je to

Vilya 2

16. května 2010 v 14:25 | Ireth |  Fiktívny zápisník - Ireth
"Počkať... Chceš mi povedať, že... že Vilya je... je... naša sestra?" dostala zo seba horko‑ťažko.
"Počkaj chvíľu!" zasiahla Margarétka do debaty "Odkiaľ vieš, že sa volá Milya? Veď ju vôbec nepoznáš!"
Čakala som to a spýtala som sa Vilye "Ako sa volá tvoj ocko a kde bývate?"
"Volá sa Filacur a bývame v Temnohvozde." povedala Vilya a ja som sa na ne veľavýznamne pozrela.
"Takže?" spýtala som sa a to bolo kolosálna blbosť, lebo nastalo asi 5-minútové ticho, počas ktorého sme si s Vilyou sadli.
Túto chvíľu ukončila Area. "Sestrička!" vykríkla, vyskočila a objala Vilyu. Ešte hodnú chvíľu sme sa rozprávali o našom ockovi a Temnohvozde. Táto správa sa po škole rozniesla rýchlosťou blesku a dostala sa až k celému učiteľskému zboru a každý sa nás pýtal, či je to pravda. Nakoniec som to na triednickej hodine nevydržala a povedala som "Pán profesor, už ma nebaví na otázku "Ste naozaj sestry?" stále odpovedať "Áno sme.", a preto Vás chcem poprosiť, aby ste toto celé odreferovali učiteľskému zboru a povedali im, že naozaj sme sestry. Všetky tri."
Asi som to povedala dosť netaktne, ale od tejto hodiny sa nás nikto túto hlúpu otázku nikto nepýtal. Ako dobre.

Vilya

16. května 2010 v 14:25 | Ireth |  Fiktívny zápisník - Ireth
V ten deň, keď som sa vyhla trestu u Saurona, bol Sauron sfetovaný. Preto bol taký pokojný. Nezdal sa mi vtedy. Ale toto do príbehu neparí. Proste, ide o to, že v ten deň som stretla Vilyu. Tentoraz bola sama. Vtedy, keď som ju prvýkrát stretla, tak bolo s ňou pár kamošiek. Ktovie, kam sa stratili. Zase odbočujem od témy. Čiže opäť sme sa stretli v knižnici. Tentoraz som bola aj sama. "Ahoj." pozdravila som ju a ona odzdravila "Ahoj!" potom nasledoval dlhý rozhovor o tom ako sa máme, aký máme rozvrh atď. Prišla aj otázka od Vilye "Kde vlastne bývaš?" keďže som nevedela, čo sa bude diať, odpovedala som pohotovo "Bývam vo Vododole aj so svojou sestrou Areou. Ale bývali sme v Temnohvozde. No keď nám zomrela maminka, Girea Ireth, ocko Filacur nevedel, či sa o nás dokáže sám postarať. Boli sme ešte veľmi maličké. Preto nás vychovávala jeho sestra Alalien s manželom Silafirom, ktorý majú dve deti Calalien a Milafira. Často sme ho vídavali, aj keď sa opäť oženil. Už sme sa mohli vrátiť, ale teraz sa pre zmenu nevedelo, ako by sme prijali našu sestru. Vôbec ju nepoznáme a ani nevieme, ako sa volá ona a jej mama. No jedno vieme obe. Keby sme ju stretli, prijali by sme ju s otvorenou náručou. Čo ti je?" spýtala som sa, lebo Vilyine oči sa začali nebezpečne zväčšovať. "Ja... Môj... Filacur je môj ocko." Vyjachtala zo seba a moje oči sa zväčšili na tú istú veľkosť, ako jej, ale 5-krát rýchlejšie. "My... dve... My dve sme sestry?" pomaly som sa spýtala. Je to šokujúce, ale je to tak. Sme sestry. Ešte hodnú chvíľu sme sa na seba dívali s otvorenými ústami a potom som povedala "P-poď so mnou." Vilya vstala a šli sme. Rýchlym, opakujem rýchlym tempom sme došli na intráky. Baby o niečom debatovali a mňa jednoducho do debaty nezavolali. Toľká drzosť! Chvíľu som rozmýšľala, či im to povedať, keď ma takto vyhodili z debaty a ja som musela robiť úlohy. Nakoniec som sa rozhodla, že im to poviem. Veď sa to patrí nie? Konečne si nás všimli. "Ahojte!" prvá sa ozvala Gil. "Čauko!" "Nazdar!" ozval sa zvyšok "Ako sa máte?" spýtala sa Margarétka "Kadejako." Odpovedala som. "Práve sme my dve tu prítomné osoby, zistili velice závažnú vec." "Akú?" vyzvedala Area. Samozrejme. Celá ona. Ak má padnúť otázka aký, aká, aké alebo akí, ona ju musí vysloviť ako prvá. "Tak teda," začala som "táto záležitosť sa týka hlavne teba, Vilye a mňa, Area." Povedala som, no Area nechápala, čo môže mať Vilya spoločné s nami. "Area, vieš ako sa volá naša nevlastná mama?" spýtala som sa jej, no Area nevedela. Nevadí. "Volá sa Milya." To mám naozaj takú nechápavú sestru alebo to len hrala? Jej stále nedošla podobnosť mien Milya a Vilya. "No a?" spýtala. Nevydržala som to. "Area! Podobnosť mien Milya a Vilya!" konečne jej to došlo.

Malé karikatúry od Gil

8. května 2010 v 15:29 | Gil |  Fiktívny zápisník - Gil
Gil sa rozhodla, že si trochu zakreslí... a čo z toho vzniklo? Mini prevedenie našej party... :)


Glumíšek a rádioaktívna rybiška

6. května 2010 v 18:13 | Gil |  Fiktívny zápisník - Gil
Zdraví vás Gil. A má zaujímavé novinky.

Napríklad našu tajnú výpravu, ale aby som sa k nej dostala, musela by som najprv ísť po poriadku. To znamená ešte raz od začiatku. Všetko sa to začalo minulý týždeň v utorok večer. Teda v noci.

Nemohla som zaspať. Nebolo to tým, že ma všetko bolelo o koňoch, na to som si už zvykla. Teda skoro. Najskôr mi zasa niečo nazgulovia primiešali do večere. Naposledy mi z toho skoro odumrela ruka, ale vysvitlo, že v tom mala prsty Latta, hoci tomu nikto neuveril.

Tak som sa prechádzala po izbe, zatiaľčo Mag už dávno spala. Sadla som si na okno a dívala sa dole. Z našej izby máme perfektný výhľad na kulinársku učebňu, stajne a na základy(alebo ruiny?) novej modelingovej sály. Ako som tak tupo zírala do blba, zbadala som, že niekto behá okolo stajne. Mal plášť a niečo čo svietilo. Mohol to byť aj lampáš.

Rýchlo som zobudila Mag. Nebola tým veľmi nadšená, ale keď som jej povedala, čo som videla, tak navrhla, aby sme sa tam šli pozrieť. Keď sme však opäť vykukli z okna, zbadali sme už len žltý záblesk miznúci v lese. Nedalo mi to pokoja.