Vilya

16. května 2010 v 14:25 | Ireth |  Fiktívny zápisník - Ireth
V ten deň, keď som sa vyhla trestu u Saurona, bol Sauron sfetovaný. Preto bol taký pokojný. Nezdal sa mi vtedy. Ale toto do príbehu neparí. Proste, ide o to, že v ten deň som stretla Vilyu. Tentoraz bola sama. Vtedy, keď som ju prvýkrát stretla, tak bolo s ňou pár kamošiek. Ktovie, kam sa stratili. Zase odbočujem od témy. Čiže opäť sme sa stretli v knižnici. Tentoraz som bola aj sama. "Ahoj." pozdravila som ju a ona odzdravila "Ahoj!" potom nasledoval dlhý rozhovor o tom ako sa máme, aký máme rozvrh atď. Prišla aj otázka od Vilye "Kde vlastne bývaš?" keďže som nevedela, čo sa bude diať, odpovedala som pohotovo "Bývam vo Vododole aj so svojou sestrou Areou. Ale bývali sme v Temnohvozde. No keď nám zomrela maminka, Girea Ireth, ocko Filacur nevedel, či sa o nás dokáže sám postarať. Boli sme ešte veľmi maličké. Preto nás vychovávala jeho sestra Alalien s manželom Silafirom, ktorý majú dve deti Calalien a Milafira. Často sme ho vídavali, aj keď sa opäť oženil. Už sme sa mohli vrátiť, ale teraz sa pre zmenu nevedelo, ako by sme prijali našu sestru. Vôbec ju nepoznáme a ani nevieme, ako sa volá ona a jej mama. No jedno vieme obe. Keby sme ju stretli, prijali by sme ju s otvorenou náručou. Čo ti je?" spýtala som sa, lebo Vilyine oči sa začali nebezpečne zväčšovať. "Ja... Môj... Filacur je môj ocko." Vyjachtala zo seba a moje oči sa zväčšili na tú istú veľkosť, ako jej, ale 5-krát rýchlejšie. "My... dve... My dve sme sestry?" pomaly som sa spýtala. Je to šokujúce, ale je to tak. Sme sestry. Ešte hodnú chvíľu sme sa na seba dívali s otvorenými ústami a potom som povedala "P-poď so mnou." Vilya vstala a šli sme. Rýchlym, opakujem rýchlym tempom sme došli na intráky. Baby o niečom debatovali a mňa jednoducho do debaty nezavolali. Toľká drzosť! Chvíľu som rozmýšľala, či im to povedať, keď ma takto vyhodili z debaty a ja som musela robiť úlohy. Nakoniec som sa rozhodla, že im to poviem. Veď sa to patrí nie? Konečne si nás všimli. "Ahojte!" prvá sa ozvala Gil. "Čauko!" "Nazdar!" ozval sa zvyšok "Ako sa máte?" spýtala sa Margarétka "Kadejako." Odpovedala som. "Práve sme my dve tu prítomné osoby, zistili velice závažnú vec." "Akú?" vyzvedala Area. Samozrejme. Celá ona. Ak má padnúť otázka aký, aká, aké alebo akí, ona ju musí vysloviť ako prvá. "Tak teda," začala som "táto záležitosť sa týka hlavne teba, Vilye a mňa, Area." Povedala som, no Area nechápala, čo môže mať Vilya spoločné s nami. "Area, vieš ako sa volá naša nevlastná mama?" spýtala som sa jej, no Area nevedela. Nevadí. "Volá sa Milya." To mám naozaj takú nechápavú sestru alebo to len hrala? Jej stále nedošla podobnosť mien Milya a Vilya. "No a?" spýtala. Nevydržala som to. "Area! Podobnosť mien Milya a Vilya!" konečne jej to došlo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama