Epiprológ

12. září 2013 v 15:39 | Meg |  Zápisník - Maggie
Do oficiálneho ukončenia školského roka a následnej oslavy zostávala polhodina a ôsmaci napäto čakali v hale internátu, kým po nich príde niektorý z učiteľov a odvedie ich do sály. O chvíľu si všetci stanú na pódium pred celú školu, aby dostali svoje posledné vysvedčenie a navždy opustili Výberovú Strednú Stredozemskú.
Všetci do jedného boli nervózni - chalani sa nevedeli rozhodnúť, či stáť a či sedieť a každú chvíľu niektoré z dievčat odbehlo do svojej izby, aby dokončilo posledné úpravy. Tlmené rozhovory dopĺňalo neustále klepkanie, podupkávanie a hmkanie.
Ani štyri kamarátky - Ireth, Vilya, Gil a Meg - na tom neboli najlepšie. Posadali si do kresiel okolo jedného z mnohých stolíkov a hodnú chvíľu mlčali.
Ticho ako prvá prerušila Vilya: "Asi to tu zabalím," povedala, stále hľadiac zamyslene pred seba, "už ma to nebaví..."
"Čo ťa nebaví?" spýtala sa Ireth po krátkej chvíli, lebo vedela, že Vilya im nepovie viac, kým sa jej nespýtajú.
"Všetko toto," rozhodila ruky, "neustále príkazy a zákazy - od učiteľov, od vychovávateľov, od rodičov. Chcú odo mňa, aby som šla na univerzitu, alebo aby som sa šla učiť k niekomu do Vododolu. Ale ja chcem zábavu!" v zápale tresla rukou po stolíku a tak prekvapila svoje kamarátky, že všetky pri tom zvuku nadskočili.
"Ale..." ozvala sa Meg zarazene, "veď sme plánovali, že pôjdeme spolu na univerzitu do Esgarothu. V takom veľkom meste sa predsa musí nájsť kopec zábavy!"
Vil sa však nedala obmäkčiť: "Nie, už som sa rozhodla. Pôjdem spoznávať Stredozem. Môj dráčik sa potrebuje poriadne preletieť a ja som zatiaľ videla zo sveta tak málo. Zaujímalo by ma, ako asi teraz vyzerá Beleriand a kde kedysi stáli Lampy Valarov. Je toho toľko, čo by som chcela vidieť a predstavte si tie dobrodružstvá..." Vil sa zarazila, keď si uvedomila, ako smutne a zarazene na ňu kamarátky pozerajú, "Pozrite, je mi ľúto, že nepôjdem s vami, no..."
Tentokrát ju prerušila Gil: "Nemusíš sa ospravedlňovať. Všimli sme si, že v poslednom čase nejako nevieš obsedieť," pri týchto slovách sa všetky zasmiali - tohtoročné Vilyine kúsky mali ešte stále v živej pamäti.
Zrazu však Ireth zvážnela: "Ak musíš odísť, tak choď, ale sľúb nám, že sa budeš občas vracať a prídeš nás pozrieť. Nech by sme boli kdekoľvek." Vil prikývla a chytila Ireth za ruku. V tomto geste sa skrýval veľký súcit a priateľstvo.
Minulú zimu totiž odišla Irethina sestra Area. Stredozem v jej očiach vybledla a tak sa vydala na plavbu za večne zelenými lúkami Amanu. Všetkým jej priateľom sa za ňou cnelo, no z Ireth sa behom niekoľkých dní stal iba duch bývalej krásy. Vilya, Gil a Mag vtedy prišli za ňou do Lórienu a pomáhali jej v tých najťažších chvíľach.
Až s novým rokom a príchodom jari sa jej vrátilo do líc trochu farby. Jej kamarátkam vtedy veľmi odľahlo. Už si začínali myslieť, že aj Ireth ich opustí a tiež odpláva na západ. A teraz to bola Vilya, ktorá oznamovala svoj odchod. Nestihli si však už povedať viac, lebo v tej chvíli po nich prišiel Beregond.
Zastal si pred nimi a vyzeral, akoby im chcel povedať niečo dôležité, no nakoniec zahlásil iba: "Tak poďte banda, je čas ísť." (Meg by však mohla odprisahať, že videla ako sa mu lesknú oči od dojatia.)
Potom nasledovala dosť dlhá a nudná záverečná ceremónia, z ktorej si dievčatá aj tak veľa nezapamätali. Dostali vysvedčenia a oficiálne sa rozlúčili so školou.
Na druhý deň ich čakalo ťažšie lúčenie. Pomohli Vil zbaliť tašky a odprevadili ju až na starý hrad. Tam potom ešte dlho stáli a pozorovali, ako obrovská dračia silueta mizne za obzorom.

***

Od tretieho ročníka sa toho udialo strašne veľa, škoda, že sme to nestihli zapísať...
(Jedno z najväčších prekvapení bolo, keď Vil v pivnici neďalekého opusteného hradu našla zvláštne vajce, z ktorého sa vyliahol malý dráčik. Vil si ho zobrala ako svoje domáce zvieratko a keďže mu šupiny hrali všetkými odtieňmi žltej, nazvala ho Anar, Slnko. Samozrejme, nemohla ho zobrať do školy, takže zostal na hrade, kam za ním každých pár dní chodila a cvičila ho. Tak jej prirástol k srdcu, že s ním nakoniec odletela skúmať neprebádané a zabudnúté časti Stredozeme.)

Už sme sem veľmi dlho neprispievali, no pred nejakým časom sme sa rozhodli to tu obnoviť :D Problém bol v tom, že sme zo Strednej Stredozemskej vyrástli a boj s Richiem, či s Lattou už pre nás stratil čaro.
Nechceli sme sa ale vzdať našich študentských dobrodružstiev v Stredozemi a napdlo nám jediné riešenie - pôjdeme na univerzitu!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama